Jana Guričanová
Kde najdu ti, co chcu, co je nove ...
Kde najdu ti, co chcu, co je nove ...
Žiť naplno pre mňa znamená vďačnosť za najmenšie veci, za každú pozornosť, priateľstvo, slovo, či povzbudenie, ale aj za ťažkosti, komplikácie, trápne, či úsmevné chvíle. Tí, ktorých stretám robia obyčajné dni neobyčajnými. Krok za krokom :) vpred. Zoznam autorových rubrík: Keď je život veselý, Keď sa zamyslím ..., Súkromné, Nezaradené
... ak ... vo svojom srdci uveríš ... lebo srdcom veríme ... (Rim 10, 8-10)
Fotka, ktorú mám na obrazovke svojho pracovného monitora, ma núti premýšľať nad tým, kto je mojím priateľom. Mám tam totiž človeka, ktorého poznám sotva pár týždňov a osobne som ho ešte nevidela... napriek tomu, vždy keď si sem ráno sadnem, poviem si : Ako dobre vidieť známu a blízku tvár :) ... Kto už je, a kto je ešte len známy? Existuje hranica, ktorá to v mojom živote určuje? Je to čas, sympatia, frekvencia či množstvo stretnutí, spoločný záujem, či nejaké hobby?
Poďme sa dnes spolu zamyslieť nad tým, koľko krát sme včera, počas minulého týždňa, alebo možno už aj dnes videli človeka a povedali sme si - och, ten je nesympatický .. alebo ten ale vyzerá .. alebo toto : ten je nechutný, slizký, oplzlý ... to je človek, ktorý si nezaslúži moju pozornosť. .. s ním nechcem mať nič spoločné.
Teraz vám rozpoviem jednu moju skúsenosť :) .. čo - to už ma život naučil :D
Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. (1 Jn 3,2)
29. február :0) Tak to bol ten nezvyčajný deň. A vidieť človeka blízkeho a milého, to bolo to nezvyčajné stretnutie.
Raz, keď som sa opäť začítala do Svätého písma, zaujalo ma, ako sa Ježiš vyjadruje k horčici.
„Ale v Kristovi Ježišovi ste sa teraz vy, čo ste boli kedysi ďaleko, stali skrze Kristovu krv blízkymi.“ Ef 2, 13
Pre niekoho je pôst diéta, pre iného naberanie síl a škola lásky :)
Ani Kristus nehľadal záľubu sám v sebe. Rim 15, 3
„On nás potešuje v každom našom súžení útechou, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení tou útechou, ktorou On potešuje nás“ (2 Kor 1, 4)
Viete čo? Premýšľam nad tým, prečo, kedy a ako sa veci v človeku zmenia na povinnosť...
Pochvalne viedol duše, vyučoval viac príkladom než rečou, múdrym slovom, bez ľudských chvál, bo vzal si za úlohu páčiť sa Bohu.
„Z vašich úst nech nevyjde nijaké zlé slovo, ale iba dobré, na potrebné budovanie, aby prinášalo milosť tým, čo ho počúvajú. A nezarmucujte svätého Božieho Ducha, v ktorom ste označení pečaťou na deň vykúpenia. Akákoľvek zatrpknutosť, hnev, rozhorčenie, krik a rúhanie, aj každá iná zloba nech sú ďaleko od vás. Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám Boh odpustil v Kristovi.“ Ef 4, 29-32