reklama

Obety a dary si nepraješ, ale dal si mi telo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

"Toto hovorí Pán : nebo je môj trón a zem je podnožkou mojich nôh. Aký dom mi chcete postaviť a na ktorom mieste môžem spočinúť? Veď toto všetko zhotovila moja ruka a všetko mi patrí, hovorí Pán. Na takéhoto zhliadnem : Na úbohého a skúšeného duchom a na toho, kto sa chveje pred mojím slovom." Iz 66, 1-2

Malá úvaha nad Izaiášom

Naozaj ten, o ktorom poznáme slová " Pánova je zem aj všetko, čo ju napĺňa, okruh zeme, aj tí, čo bývajú na ňom " právom o sebe hovorí, že zem je podnožkou jeho nôh. Podnožkou preto, lebo sa v ničom nemôže nad neho vyvyšovať. " Odnímaš im dych, a hneď hynú, vracajú sa do prachu ..."
Na druhej strane Ježiš osvetlil, že spočinúť pri Pánových nohách a počúvať Ho, to je vyvolenie si lepšieho podielu, ktorý sa nám neodníme... Zem teda nie je podnožkou preto, že túži po nej šliapať a ničiť ju ... veď ten, ktorému mali padať k nohám sa sám sklonil k nohám učeníkov hovoriac slová " Sluha nie je viac, ako jeho Pán ... medzi vami to však tak nebude – kto chce byť medzi vami najväčší, nech je služobníkom všetkých. "
Jeho ruka zhotovila všetko, všetko mu patrí. Pýta sa na chrám, ktorý by ho bol hoden... a sám si odpovedá : " Obety a dary si nepraješ, ale DAL SI MI TELO. " Vyberá si chrám tak krehký, chrám, o ktorom si dobre pamätá, že ho stvoril z prachu zeme a oživil ho dychom svojich úst. Ten, ktorý stvoril toto všetko, približuje sa k tým, ktorým sa nemôže zjaviť celý, ak ich nechce usmrtiť, tým, že sa im stáva podobný. " Nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale vzal si prirodzenosť sluhu. " Ten, ktorý sa pýtal na chrám, v ktorom by mohol spočinúť, aby bol spravodlivo uctievaný, prijal prirodzenosť sluhu, aby ohol svoj zbičovaný chrbát pred človekom, dielom svojich rúk.

On, ktorý jediný má pre spravodlivosť právo na neúprosnosť a nekompromisnosť po všetkej tej pravde, ktorú hovorí o sebe, vždy dodáva, že túži nájsť tých, na ktorých môže zhliadnuť... on sám vyhľadáva takých " ctiteľov, ktorý ho budú uctievať v Duchu a v pravde" – to je ono : tí, ktorí v pravde predstupujú pred Pána, totiž nezakladajú svoj imidž na výkonoch, službe, obrúsenom charaktere.
Tí, ktorí poznajú pravdu o sebe, sú onými mýtnikmi, nemôžu inak, než prísť vedomí si svojej úbohosti, skrúšení duchom, chvejúci sa pred Božím slovom – to sú tím, ktorí vedia, prečo sa modlia slovami : " Zmiluj sa, Bože, nado mnou! ". Len tí, ktorí sa nepoznajú prichádzajú inak.

Či nie sú tieto slová z Izaiáša prisľúbením? Boh pravdivo hovorí, že niet pre neho chrámu, ktorý by mal právo pokladať sa za hodný, alebo s možnosťou pripísať sám sebe inú hodnotu, než tú, že nemá nič, čo by nedostal... Nehovorí to však preto, že by chcel ostať ďalekým, neprístupným. Hovorí to preto, že túži, aby sme správne v jeho slovách pochopili nekonečnú túžbu lásky darovať sa úplne.
On to robí. Volí si to najmenej pravdepodobné. Za svoj prvý chrám si vyberá telo – telo syna narodené z panny - dievčiny, v ktorom prežil všetko ľudské, plnosť človečenstva. Toto telo dovolil zničiť z lásky k nám. Bez anestézy.
Pri výbere svojho druhého chrámu ide ešte ďalej – v plnosti nám zjavuje, ako zrno musí padnúť do zeme, umrieť sebe, aby mohlo byť vyvýšené a stať sa klasom ... tu sa však jeho utrpenie nekončí.
V zrelosti služobníka ho v čase žatvy pozberajú, odtnú od stonky, vymlátia, pomelú na múku, v ohni pretavia cesto v chlieb a chlieb sa premieňa na tajomný chrám Božieho tela, ktoré sa obetovalo za nás. Podobné sa deje s plodom hrozna, ktoré rovnako rastie, je zberané, ale na to, aby sa stalo vínom, musí prejsť lisom, dôkladným zničením seba samého, aby sa mohlo stať novým stvorením...

Aj tu Boh zjavuje svoju ochotu darovať sa úplne – až po sebazničenie. Potvrdzuje svoje vlastné slová, že " nik nemá väčšej lásky, ako ten, kto položí život za svojich priateľov." Ešte nechcem zabudnúť pripomenúť, že na takéhoto zhliadne : "Na úbohého a skúšeného duchom a na toho, kto sa chveje pred mojím slovom. " Kvôli takému je Ježiš ochotný stať sa chlebom, ktorý požívame ako bežný pokrm, a predsa sa deje niečo celkom nové : nie naše telo spracuje pokrm, aby malo z neho úžitok, a čo nepotrebuje vylúči, ale On, živé Telo, si premení nás, a čo je nepotrebné obmyje, odstráni, očistí, uzdraví a urobí novým, aby z nás mohlo mať úžitok celé jeho mystické telo : každý z našich bratov a sestier...

Jana Guričanová

Jana Guričanová

Bloger 
  • Počet článkov:  40
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Žiť naplno pre mňa znamená vďačnosť za najmenšie veci, za každú pozornosť, priateľstvo, slovo, či povzbudenie, ale aj za ťažkosti, komplikácie, trápne, či úsmevné chvíle. Tí, ktorých stretám robia obyčajné dni neobyčajnými. Krok za krokom :) vpred. Zoznam autorových rubrík:  Keď je život veselýKeď sa zamyslím ...SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu